Commonly-understood language in Ghana, western Africa, an Akan dialect, spoken by approximately 15 million.
ESTHER 7: WƆMFA ME NKWA NKYƐ ME
[if the font does not display on your computer, download the PDF version: TWI_ESTHER_7_WƆMFA_ME]
ESTHER 7:3-4
Enna ɔhemmaa Esther buaa sɛ : ɔhene sɛ m’anim aba nyam w’anim , na sɛ ɔhene pɛ a, ma wɔmfa me nkwa nkyɛ me sɛ m’adeɛ a meresrɛ ne me manfoɔ sɛ m’adeɛ a mere hwehwɛ, na wɔatɔn yɛn, me ne me man, sɛ wɔnsɛe yɛn, nkuku yɛn nnwerɛ yɛn. Na sɛ wɔre tontɔn yɛn ayɛ nkoa ne nfenaa a, anka mɛyɛ komm, nanso ɔtamfo no ntumi nhyɛ ɔhene adeɛ a ɛbɛsɛeɛ no anaamu.
Saa ɔfa yi ne Esther adesrɛ a ɛtɔ so miensa wɔ ɔhene hɔ. Ɛha no esther kyekyerɛ mu kyerɛ ɔhene nea ɔhia ankasa. Ɔbisaa ɔhene sɛ ɔfa ne nkwa nkyɛ no. Nea yɛ hu no adesrɛ no mu no yɛ nkwagyeɛ ho mpaebɔ.
Na כhene no abufuw no brε ase- Ester 7:9-10
[for better display of the TWI font, please download the pdf version of this lesson: TWI_Ester7_Na_כhene_na]
Ester 7:9-10- Na Harbona, mpiafo no mu biako, kaa no כhene no anim sε :Nso hwε, dua a Haman ayÉ ama Mordecai a כkaa כhene no asεmpa no si Haman fie, ne tenten yε basafa aduonum. Na wכsεn Haman dua a wasiesie ama Mordecai no so. Na כhene abufuw anadwoe.
Haman, Awurade nkurכfoכ atamfo no, ahyehyε sε wכ bεkum Mordecai (wכbεbכ no asεndua mu) wכ dua tenten εben ne dan ho. Asεmfua “Dua” yε asεndua a yεde no bεsεn soכ no. wכ כfa baabi no, Haman ankasa wu wכ dua a כhyehyε sε enkum Awurade akoa.
MPIAFO BAASON NO A WƆSOM ƆHENE WƆ ESTER NHOMA NO MU
(If you have trouble viewing this FONT on your computer, try downloading this as a PDF file: TWI-MPIAFO-BAASON)
ESTER 1:10-11
Da a εto so ason, nsa maa Ɔhene no anigyeε, na ͻka kyerεε Mehuman, Bista, Harbona, Bigta ne Abagtar, Setar ne Karkas, mpiafo baason no a wͻsom Ɔhene Ahasweros anim no……..
Ester nhoma no yε adiyie a εda nkonimdie a εwͻ nokware asafo ho, Ester, kristo ayεfo yere (nokware asafo) . Na ͻde Ɔhene si hͻ sε Yesu, ahene mu hene,ayεforokunu sε nokware asafo. Kratafa a εdi kan no, ͻkasa fa mpiafo baason no a wͻsom Ɔhene Ahasweros a w abodin wͻ nkyekyε mu a εwͻ ͻsoro hͻno, ne anyansafoͻ mmarima nson (Hwε Ester 1:14). Nanso saa adesua yi twe adwene kͻ akuo nson a edi kan no so.
Apiafo baason no gyina hͻ sε nokorε asafo asεm no wͻ wiase ne wͻn a ayira wͻ Nyame som mu (εgyina ho ma ohemaa wasti). Nkorofoͻ dodoͻ nsusuiε fa mpiafo baason no ho yε nwanwa,na yεhu no εnε mere yi mu nso. Tete meremu na wͻbͻ mmͻden wͻ aban mu.Ɔhene no ahotosoͻ wo wͻn mu.na woyε nnipa a wobεn no esiane sε na,wͻnii mma, na afei wͻn mmͻden yε ketewaa bi sε wobεtumi agye tumi ama won ho . Mpiafo baason ntumi gyi adideε mma won ho.Ɔhene gyi won di fa aduane die ne na apontoo ho. ͻfa babi no, wͻn ankasa tumi di awu. Sεnahͻ keseε , ne Nyame nkoa a, wodi won nku adwene di dwuma w wn som mu. εwom, mmere pii no, asafo adwumayεfoͻ hwehwε ͻkwan soronko a wͻn ankasa bε so aba ama wonho sene Nyankopͻn aba.
[for better display of the font, download the PDF: AHASWEROS-TWI]
Ester 1:1-8- Na Ahasweros berε so, Ahasweros a na ͻdi hene firi India de kͻsi Etopia amantam hodoͻ ͻha aduonu nson so, εbere a ͻhene Ahasweros te n’ahenwa a εwͻ susa abankεseε no mu no soͻ, n’ahennie afe a εtͻ so mmiεnsa mu no, ͻtoo ne mmapͻmma nyinaa ne ne nkoa pono a Persia ne Media dͻm so atumfoͻ ne mmakoma ne amantam noso asafohene no wͻ n’anim; Ɛno mu na ͻyii n’ahennie animuonyam dodoͻ nene kεseyε haran nenefε no kyerεeε nna pii nnafua ͻha aduͻwͻtwe.
Na nna yi wiee duro no, ͻhene no too nkurͻfo a wͻwͻ susa abankεseεε no mu nyinaa pono firi ͻkεseε so kͻduruu akumaa so nnason, ahemfie turom abannwa so nwera ne bibitoma sensεne hͻ, wͻde nhoma fufuo ne deε εberedum asosͻ mu akyekyere dwetε nkaa mu abofufuo adum ho, sika ne dwetε mpa wowͻ abohema neabohyεn ne abotire dame nsesεeε so. Na wͻhyehyεε nsa sika nkuruwa mu, na nkuruwa no nso gu ahodoͻ, na ͻhene nsa no dͻͻso. Ɛwͻ ͻhene no nsamu. Na ͻnom no wͻyεε no sεdeε mmra no teε, wͻanhyε obiara nyε sεdeε ͻpε.
ƐSTER NE WASTI – ƐSTER TI 1:12
IF THE FONT DOES NOT DISPLAY ON YOUR COMPUTER, DOWNLOAD THE PDF FOR THIS LESSON INSTEAD: TWI-Ester_Wasti
Ɛster ti 1:12 – “Nanso ɔhemaa Wasti ampene sƐ ɔba sƐdeƐ ɔhene somaa mpiafoɔ maa wɔbƐkyerƐƐ no no. Na ɔhene no bu fuu wii, na n’abufuo deree ne mu.”
Na Ɛster nwoma no maa yƐn nsonsoneƐ a Ɛda mmaa mmienu bi a wɔyƐ ɔhene Xerxes yerenom ntƐm. Na ɔhemaa Wasti na ɔyƐ ɔyere panin na ɔhemaa Ɛster tɔ so mmienu. Na Persia nsaase yantam mu biribiara hyƐ ɔhene Xerxes nsa saa berƐ no. Na twerƐsƐm no de ne yerenom mmienu yi yƐƐ mfatoho kyerƐkyerƐ yƐn faa nsɔre a wɔwɔ gyidie ne dea gyidie nni mu. Na nsɔre a gyidie wɔm ne dea Nyame akoma wɔm, na ahene mu hene ne awura mu awura Yesu Kristo ani sɔ. (Ɛfesofoɔ ti 5:25-27). Na twerƐ nhoma no de mmaa mmienu yi yƐƐ mfatoho faa nsɔre ho. Sara ne Hagar, Haana ne Peninah, Abigail ne Micheal, Mary ne Martha-Weinom nyinaa kyerƐ yƐn biribi a Ɛmu yƐ duru fa nkyekyƐmu a Ɛda gyidie nsɔre ne nsɔre a gyidie nni mu, wɔ nyame ani so.
If the font does not display properly on your computer, download the PDF: TWI-love-not-self-seeking
Korintofoɔ nwoma a Ɛdi kan, ti 13:5. ”Ɔdɔ nyƐ ne ho deƐ Ɛmfata, ƐnhwehwƐ deƐ ƐyƐ ɔno nko ara ne deƐ, ne bo nha no, Ɛmfa bɔne nhyƐ ne yam.”
Ɔdɔ deƐ nyƐ ƆpƐsƐmenkomenya. Na nsƐm a yƐ twerƐ faa korintofoɔ nwoma no ti 13 kyerƐ mu ma yƐhu sƐ ɔdɔ a ne yƐm yƐ, na ƐnyƐ ahoɔyea, Ɛne ɔdɔ paa ara. Ɔdɔ a yƐnya no wɔ obarima ne ɔbaa nkitahodie mu deƐ, ƐnyƐ ɔdɔ pa. Ɛfiri sƐ ƐhwehwƐ ɔno ara ne deƐ, na Ɛfiri akɔnɔ bɔne mu. ”Ɔdɔ a yƐnya firi yƐn kitahodie ho, ne yƐn abusuafoɔ hɔ no ƐyƐ yie, nanso ne nyinaa ara yƐ ɔdɔ hunu, a Ɛmfasoɔ biara nni so. Mpo atirimoɔdenfoɔ wɔ abusuafoɔ ne namfofoɔ.” (HwehwƐ Mateo ti 5:46-48)Ɔdɔ a yƐnya wɔ yƐn mman ho, nea yƐnya ma nnipa, abusuakuo nyinaa ara yƐ ɔdɔ hunu a Ɛmfiri akoma pa mu. Mpo no, ɔdɔ a yƐwɔ ma yƐn mman no, sƐ afoforɔ ne yƐn adwen nhyia pƐ a, wɔyƐ yƐn atamfo. SƐ amansan anaa wiase se yƐpƐ ɔdɔ dea, na Ɛno ara ne Yesu Kristo dɔ a ɔwɔ ma wiase nyinaa ara, na Ɛno ne ɔdɔ kann.
NNOϽMA NSON BI A ԐKYERԐ MARANATA
(If you have trouble viewing this FONT on your computer, try downloading this as a PDF file: nnocfbdma-nson-bi-a-d490kyerd490-maranata)
Nnoᴐma nson bi a yeahunu sԑ edi mu sԑ obi bԑnya honhom kronkron adwuma no wᴐ tumi so wᴐ yԑn mu. Yei ne nnoᴐma nson titire a yԑpԑ sԑ yԑne afoforᴐ kyԑ, nnoᴐma a yԑ gyidi sԑ ԑbԑma nsakrae aba asafo no mu. Ne nyinaa ho hia nanso yԑ ahyehye no nnidasoᴐ.
Adiyie asԑm no – Yԑ gyidi sԑ ԑsԑ sԑ asᴐreyԑ twe adwene de si ᴐkwan a Awurade asԑm no fa apam dada ne foforo no nyinaa so da Kristo nkwagyeԑ adwuma a ᴐyԑ maa yԑn no adi . Yesu kyerԑԑ yei wᴐ n’asase yi so adwuma yԑ mu (Yoh. 5:39 ,Yoh. 1:1), asomafoᴐ no nso yiyii apam dada no mu nsԑm a na ԑyԑ nkᴐmhyԑ a ԑfa kristo ho no . Yei ne asᴐreyԑ a ԑma ᴐkra no aduane pa sene sԑ wobԑka biribi afa natenka ho. Bible no ka sԑ “efisԑ atwerԑdeԑ deԑ ekum na honhom deԑ ԑma nkwa” (2kor 3:6), ԑno nti yԑn fa twerԑ sԑm no mu nkyerԑkyerԑ mu no nyina abakᴐsԑm ne deԑ ԑkeka ho no so. Menimmenim mma asᴐreyԑ nwie mu die wᴐ honhom mu . Afei nso no “yԑn kasa mmfa ahonya ho” ne “akrᴐkrᴐ” nsԑm a ԑrekᴐso nnԑ yi ho no. Sԑ ᴐsᴐfoᴐ kasa fa Onyankopᴐn asԑm a , asafo mma no nyini wᴐ honhom mu na honhom no kasa kyerԑ wᴐn.

Heb. 10: 19-22 - “Enti, anuanom , sԑ yԑwᴐ Yesu mogya mu nnam a yԑde bԑkᴐ kronkron mu,ԑfiri sԑ wagu emukorᴐ ama yԑn, ayԑ kwan foforᴐ a ԑwᴐ nkwa a ԑfa ntwamutam, ԑne sԑ ne honam mu, ne sԑ yԑwᴐ Nyankopᴐn fie so kԑseԑ no nti,momma yԑmfa nokorԑ akoma wᴐ gyidie a akyinnyeԑ nni mu koraa mmԑn sԑ nnipa wᴐapete wᴐn akoma ho afiri ahonim bᴐne mu , na wᴐde nsu kronn adware wᴐn nnipadua.”
REFA YESU MOGYA NO MU AKϽ
Yesu mogya no boa yԑn ma yԑtumi kᴐ Onyankopᴐn anim da biara. Kronkron mu kronkron bea no nnyԑ baabi soronko bi sԑ deԑ na ԑte wᴐ apam dada mmere no mu no_ Nimdefoᴐ pii gyedi sԑ Roman asogyafoᴐ sԑe Jerusalem asᴐrefie hᴐ ansa na Hebrifoᴐ nwoma no reba. Nsԑm a yaka yi nyinaa fa baabi a Onyankopᴐn teԑ ho. Nanso Onyankopᴐn wᴐ baabiara. Ԑno nti baabiara a yԑwᴐ no Onyankopᴐn hu yԑn (Nw. 139:5-10).Yԑne Onyankopᴐn nya ayᴐnkofa bere a yԑwᴐ ne nan ase no.